rojko

Neuplynul ešte ani rok od doby, keď vtedajší stranícki štekajúci psi zorganizovali oddelené, partizánske truc oslavy, že vraj pre umožnenie účasti občanov na nich. Ich prvoradým cieľom však asi bolo zneváženie partizánskej oslavy organizovanej vtedajšou straníckou karavánou, ale tiež uchmatnutie zopár naivných, straníkov milujúcich dušičiek alebo baránkov z oblasti vplyvu úhlavného karavánneho nepriateľa, vzhľadom na blížiace sa predčasné voľby.

Medzitým sa karta obrátila.

Terajšia stranícka karavána si zorganizovala oslavu tulákov z Tessaloník, na ktorú sa občania mohli prizerať len z bezpečnej vzdialenosti, cez veľkoplošnú obrazovku. Predpokladám, že najbližšie sa občania budú môcť na straníckych karavánnych oslavách zúčastňovať len ako sponzori, a sledovať ich budú smieť iba telepaticky z pohodlia a bezpečia svojich domovov, ako správni, oddaní veriaci.

Nástup hviezd karavány a ich priateľov na oslavy, za bezpečnostnými bariérami, bol naozaj pompézny. Kľudne mohol konkurovať aj niektorým filmárskym, narcistickým rozdávaniam ocenení, akurát ten červený koberec chýbal.

Najjasnejšia hviezda karavány prekonávala aj samu seba. Jeho slávnostný príhovor mohol bez hocijakých debát prekonať výkony rečníkov straníckych konferencií, kňazov kárajúcich hriešnikov z kazateľnice, ale aj výroky primára onkologického oddelenia počas pravidelných vizít.

Akurát v ňom chýbal akýkoľvek náznak ochoty zastaviť neúprosný trvalý medzistranícky boj, aj keď terajšia karavána podľa neustálych odkazov v médiách očakáva od terajších štekajúcich psov akési ospravedlnenia.

Čo keby terajšia karavána išla príkladom a ukázala ako, za čo a komu sa ospravedlní pre svoje konanie počas svojho obdobia štekajúceho psa.

Asi sa toho nikdy ani od jednej zo strán nedočkáme. Ako trochu spotvorené ľudové príslovie hovorí „Nebude zo psa slanina, ani zo straníka opäť normálny, slušný občan, nezávisle od toho, či sa aktuálne, dočasne nachádza v karaváne alebo medzi štekajúcimi psami“.