rojko

Máme ho za sebou, po podľa politológov nudnej predvolebnej kampani. Dokonca nikto z kandidátov, ani ten od koho sa to najviac očakávalo, nevytiahol žiadnu pecku. Jednoducho len bežný stranícky folklór dvojkrížového trojkopčia.

Volebné miestnosti boli vybavené klasicky, papierovou jednorazovou urnou a papundeklovou španielskou stenou, aby voliči nemohli navzájom odpisovať, prípadne aby mohli nerušene a nepozorovane zviesť svoj záverečný duševný boj pred konečným rozhodnutím.

Len neviem pochopiť tých ohromne konzervatívnych helvétov, ktorí aj pri oveľa väčšom počte volieb tvrdohlavo používajú nezničiteľné drevené urny vyrobené ich dedkami alebo aj pradedkami, občas čerstvo premaľované, a nevezmú si žiarivý príklad z východoeurópskeho neprekonateľného ekonomického a politického tigra.

Volebný lístok sa musel opäť založiť do obálky, aby volebná komisia si zaslúžila svoju odmenu aspoň vybaľovaním volebných lístkov. Už len čakám, kedy nejaký odpočinutý mozog nariadi obálku aj zalepovať, pre zachovanie listového tajomstva.

No čo už, aj niektorí priatelia priateľov si musia prísť na svoje, a keď neprší, aspoň kvapká.

Najúspešnejší kandidát asi počas volebného moratória už zabudol na svoje volebné heslo „Slúžiť ľuďom, nie politikom“. Na záberoch z povolebnej slávnostnej seanse som registroval veľa politikov, ešte viac straníkov a ľudí možno reprezentoval len kameraman a obsluhujúci personál.

Druhý úspešne postupujúci do druhého kola bojoval pod heslom „Dajme Slovensku pokoj, hrdosť a dôstojnosť“. Nechápem, prečo kandidát na prezidenta vyplývajúc z použitia prvej osoby množného čísla v svojom hesle uvažuje byť súčasťou nejakého kolektívneho darovacieho orgánu, alebo sa necíti na samostatné rozhodovanie a konanie bez straníckych barličiek?

Slovensko naozaj potrebuje pokoj, no namiesto hrdosti potrebuje v prvom rade jasné ciele a pracovitosť, a straníci, obzvlášť tí otŕčajúci sa v straníckom košiari takzvaných zástupcov ľudu, by mali byť vždy nasledovaniahodným príkladom.

Nech dopadne druhé kolo voľby prezidenta hocijako, je veľmi málo pravdepodobné, aby zvolená osoba mala gule na začatie dopredu na neúspech odsúdeného boja voči straníckemu pseudoriadeniu krajiny smerom do záhuby. Stranícky košiar nikoho iného už nikdy dobrovoľne k riadeniu krajiny nepripustí aj keby budúci prezident našiel odvahu nazývať veci ich pravými menami.