rojko

Syseľ pasienkový

Hlodavec veľkosťou podobný potkanovi.

Tak ako našepkáva aj jeho meno, najvhodnejším životným prostredím pre neho sú pasienky, ale aj iné trávnaté plochy s nízkym porastom, hlavne však musia byť nepreorávané. Intenzívne poľnohospodárstvo s obrábanou pôdou, zmenšujúce trvalé trávnaté plochy, podstatne obmedzuje ich životný priestor.

Syseľ má telo pokryté hnedou srsťou rôznych odtieňov až po sivý. Tmavá srsť na chrbte je fŕkaná fľakmi srsti bledších odtieňov. Srsť má v zime hustejšiu, pĺznucu s príchodom teplých dní.

Na podlhovastej hlave má veľké výrazné oči, obrúbené bledšou srsťou. Na bokoch nosa sa nachádzajú hmatové fúziky. Boky úst tvoria malé váčiky na prenášanie potravy do nory. Na zadnej časti hlavy sú nevýrazne vystupujúce ušká. Má podlhovastý po celej dĺžke rovnako hrubý chvostík.

Šikovné predné labky používa na uchopenie potravy, ale aj na vyhrabávanie podzemných nôr. Pritom si pomáha aj silnými hryzákmi a zadnými labkami presúvajúcimi vyhrabanú zeminu.

Žije v skupinkách rôznej početnosti, od malých až po skupinku pozostávajúcu z niekoľkých stoviek jedincov.

Mláďatá sa rodia v máji až júni.

Najpravdepodobnejšie ho spozorujete stojac na zadných labkách pred vchodom do nory, pozorujúc okolie, podobne ako surikaty v zoologickej záhrade.

Ak sa blíži hocijaký votrelec, či už po zemi alebo vo vzduchu, prenikavo zapíska, upozorniac na nebezpečenstvo aj menej pozorných súkmeňovcov. V nore však zmizne až keď je votrelec nebezpečne blízko.

Potravu sysľa tvoria časti rastlín, ich semená, hmyz a červíky. Obvinenia o ich škodlivosti pre poľnohospodárstvo sa zdajú len ničím nepodloženým výmyslom.

Syseľ je zimný spáč. Prespí obyčajne od októbra do marca. Na zimu si nerobí zásoby potravy, preto sa musí do jesene poriadne vykŕmiť. Zimu prežíva vďaka dostatočnej zásobe podkožného tuku.

V článku sú použité vlastné fotografie.