rojko

Tunely dvojkrížového trojkopčia sú vo viacerých aspektoch veľmi špecifické, a podobné len ťažko nájsť na zemeguli.

V prvom rade sú extrémne drahé, čo môže byť výsledkom nášho osobitného systému a praxe verejného obstarávania, spôsobujúceho závideniahodnú dohodnutú cenu, ktorá sa môže následne ešte viackrát navýšiť, najmä na veľkú radosť parazitov.

Tiež sú výnimočné mimoriadne dlhým časom výstavby, čo je prekvapujúce najmä v čase likvidácie baníctva, keď baníci po krátkom preškolení by sa určite mohli aj vhodnejšie využiť ako na pestovanie zeleniny. Pravdepodobne ich stavia rozprávkovo preslávený krtko našich západných susedov, a chudák sám má čo robiť, aby všetko stíhal.

Po slávnostnom prerazení poslednej potemkinovskej steny za účasti aktuálne samoreklamujúcich sa straníkov, si môžu vyhrnúť rukávy aj cestári za výdatnej pomoci verejnoprávnych oznamovacích prostriedkov.

Určite medzi najobľúbenejšie správy pre motoristov patria oznámenia o jarnej, letnej, jesennej, zimnej, veľkonočnej, prvomájovej, vianočnej, aj podľa vlastnej chuti cestárov inak odôvodnenej uzávere tunela pre údržbu.

Občania sa môžu tešiť na opätovnú možnosť obdivovania krás našej prírody, namiesto preháňania sa v tej hnusnej dlhej čiernej diere.

Ale čo nám najviac môže závidieť celý svet je výnimočná organizácia uzávery. Len neviem, prečo ju musíme tak tvrdošijne a dokonale skrývať, namiesto toho aby sme ju s pýchou oslavovali, a svoje pozitívne skúsenosti odovzdávali aj druhým.

Veď, keď má byť odstávka, musí byť poriadna. Kto to kedy videl, aby sa v dvojrúrovom tuneli uzatvorila len jedna rúra, a prečo by sa v dvojpruhovom uzavrel len jeden pruh? A prečo by mali občania náhodou uvidieť usilovne pracujúcich tunelárov?