rojko

Občan Havel pri svojom prvom a jedinom prelete nad Petržalkou ju nazval králikárňou. Načudujem sa, ani v „prekliatom“ socializme asi nebol odkázaný bývať na sídlisku. Okrem toho, pohľad z lietadla nikdy nemôže vytvoriť hocijaký obraz o bývaní na určitom mieste.

Aj niektorí súčasní obyvatelia Petržalky ju považujú len za nocľaháreň, najmä pre takých je určený tento článok. Ja ju mám rád so všetkými jej kladmi aj nedostatkami, ale najmä mám rád prírodu v nej a v jej pešky dosiahnuteľnom okolí. Prijmite zopár informácií určených pre tých, ktorí by radi spoznali aj niečo z jej prírodných krás.

Na viacerých miestach tu nájdete ostatky lužných lesov. Najkrajšie sú na jar, keď sú miestami pokryté bielym kobercom snežienok a trochu neskôr aj kvetov cesnaku medvedieho. Šikovné gazdinky môžu cesnak medvedí na jar grátis využiť na prípravu výborných sezónnych pokrmov.

Z východiska v sade Janka Kráľa, ktorý si aj sám zaslúži návštevu, sa môžete vybrať cez pečniansky les smerom do Rakúska a ak máte dobré nohy kľudne po brehu Dunaja až do Hainburgu s Braunsbergom a Hundsheimer bergom, ale aj ďalej. Do Rakúska sa tiež môžete vybrať od vojenského cintorína cez Berg na Koenigswarte s pokračovaním cez Wolfstal do Hainburgu.

Zo sadu Janka Kráľa sa tiež môžete vybrať po brehu Dunaja až do Čunova. Všade nájdete vyšľapané chodníčky pri brehu, takže sa nemusíte tlačiť v špičke na najfrekventovanejšej hrádzi Dunaja.

Okrem rastlinstva, ktoré bude v každom ročnom období ponúkať nové pohľady sa môžete stretnúť aj s rôznymi živočíchmi. Pri Dunaji to bude najmä vodné vtáctvo ako volavky, kormorány, labute, rybáriky, kačice, husi, ale môžete stretnúť aj srnky, daniele, bobry a mnoho ďalších. V zime môžete pri troche šťastia naďabiť aj na orliaka morského.

Ak sa vyberiete vedľa chorvátskeho ramena a budete pokračovať pri priesakovom kanáli Dunaja k rusoveckým jazerám a ďalej popri rusoveckom kanáli až do Čunova, môžete pozorovať život v kanáloch a jazerách. Môžete vzhliadnuť nutrie, bobry a v prípade obrovského šťastia aj vydry, z vtáctva napríklad volavky, kormorány, divé kačice, husi, rybáriky, v lete aj škriekavé trsteniariky.

Od čunovských jazier sa môžete vybrať k trojmedziu Rakúska, Maďarska a Slovenska. Oficiálne sa budete pohybovať po hranici chráneného územia dropa fúzkatého a občas sa vám ho podarí aj uvidieť. Najpravdepodobnejšie asi na jeseň po zbere úrody z polí tvoriacich chránené územie. Ak nie, vynahradí vám to možnosť pozorovať srnky, zajace poľné a pri dávke šťastia aj rôzne dravé vtáky.

Ale ak nemáte veľa voľného času nemusíte chodiť tak ďaleko. Stačí si zájsť k Veľkému a Malému draždiaku. Tieto jazerá sú čiastočne obklopené lužným lesom, plným života po celý rok. S čím sa môžete stretnúť? Bez nároku na úplnosť uvádzam aspoň zopár: srnky, veveričky, bobry, volavky, kormorány, rybáriky, bučiaky, vrany, straky, kačice, husi, sýkorky, brhlíky, drozdy, sláviky, labute, žaby, užovky.

Určite stojí za to začať spoznávať prírodu svojho okolia, a nielen v Petržalke. V prírode nikdy nie je nuda, ani pre deti vychované počítačmi, a platí, že v prírode „nikdy nevkročíš dvakrát do tej istej rieky“.

Neveríte? Skúste. Možno si vytvoríte zároveň aj iný obraz o bývaní v Petržalke. To však platí aj hocikde inde.