rojko

Oživme si niektoré skutočnosti.

Článok 1, odsek 1 Ústavy:

Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Článok 12, odsek 1:

Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i právach.

Článok 29, odsek 4:

Politické strany a politické hnutia ako aj spolky, spoločnosti alebo iné združenia sú oddelené od štátu.

Článok 30, odsek 1:

Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Článok 30, odsek 4: Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným funkciám.

Pojem demokracia je gréckeho pôvodu a jeho význam je vláda ľudu.

Opakovanie z množinovej matematiky. Straníci sú podmnožinou ľudu, občanov.

Po veľkom nežnom štrnganí väčšina ľudí očakávala vznik skutočnej občianskej demokracie v dvojkrížovom trojkopčí. Ústava na to vytvorila podmienky, volebný zákon a prax verejného života však vytvorili namiesto toho stranícku „demokraciu“. Síce nie jednej strany ale o to precíznejšie uplatňovanú.

Skoro všetky verejnú funkcie obsadzujú straníci, prípadne ich prisluhovači. Stranícka koaličná karavána ide hlucho ďalej v presadzovaní úzkych straníckych potrieb a opoziční stranícki psi bezvýsledne štekajú na to isté, čo sami robili v niektorom z predchádzajúcich volebných období. Stranícki „demokrati“ sa nikdy neznížia k tomu, aby si všímali potreby občanov.

Parlamentní stranícki „demokrati“ si odhlasujú, že nebudú pracovať, i keď boli zvolení preto aby robili. Bolo by zaujímavé takúto prax zaviesť do občianskeho života všeobecne. Prví by asi mrkotali stranícki „demokrati.

Orgány zodpovedné za súlad zákonov a občianskej praxe s Ústavou sa tvária, že všetko je v medziach Ústavy.

Stranícky „demokrat“ sa na tlačovej besede zásadne zúčastňuje v sprievode rýchlej roty. Zdá sa, že už len jej členovia sú ochotní načúvať výplodom straníckeho „demokrata“. Možno by sa situácia zmenila, keby sa straníci živili zo straníckych členských príspevkov, ako to bolo v „prekliatom“ socializme.

Stranícku „demokraciu“ chránia pred občanmi uniformovaní, nie výnimočne v čiernom oblečení, niekedy aj maskovaní ozbrojení ochrancovia. Osoby konajúce zlo voči druhým sa obyčajne obávajú náležitej odplaty systémom oko za oko, zub za zub.

No a tak nám rojkom zostáva naďalej len snívať o občianskej demokracii a o zobudení spoluobčanov pohodlne načúvajúcich výplodom straníckych „demokratov“ o slobode, demokracii a možnosti cestovať.