rojko

Stranícky richtár Hornej Dolnej Jožo schytal od svojho bývalého kamaráta Fera, počas nedeľného futbalového zápasu dedinskej ligy, zopár neočakávaných, až mu v ušiach zaľahlo.

Niektorí to okamžite odsúdili a Joža nesmierne ľutovali.

Iní začali rozmýšľať, prečo sa Jožo po zvolení za richtára tak výrazne zmenil, a videl už len záujmy spolustraníkov, svojich priateľov a svoje vlastné. Zaznamenali, že Jožo už viacerým rôzne stúpil na otlak, ignoroval ich oprávnené záujmy, a najviac ich prekvapilo, že len Ferovi pretiekol pohár, a príslovie Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva sa v Hornej Dolnej nepotvrdilo už predtým častejšie.

Niektorí nemali na vec vyhranený názor, uvedomujúc si všetky nehanebné klamstvá beztrestne šírené všetkými miestnymi straníkmi, korí by sa navzájom najradšej utopili v lyžičke vody, bez výnimky.

Stranícky priatelia Joža chcú využiť túto ohavnú udalosť a navrhli, aby obec do smrti Joža a všetkých budúcich richtárov kŕmila, napájala aj šatila. Jožovi a jeho nasledovníkom treba vybudovať novú honosnú vilu s päť metrovým betónovým plotom okolo nej. Jožo a jeho nasledovníci budú smieť v budúcnosti ukazovať na verejnosti len v sprievode uniformovaných a neuniformovaných obecných pomáhačov a chráničov. Svoje servilné návrhy mienia presadiť čo najrýchlejšie, samozrejme bez vyžiadania názoru tých, ktorí to budú v budúcnosti financovať.

Niektorým nezbedníkom z dediny úplne prekvapivo napadlo, že by možno bolo vhodnejšie poslať Joža späť k svojim rodičom a učiteľom pre dlžné výchovné, a na doučovanie z všeobecne uznávaných, nestraníckych pravidiel slušného, ľudského správania a spolužitia.