Ešte v čase pred veľkým novembrovým, nežným štrnganím, keď vtedajší neomylní a hrdí straníci prznili socializmus a prispôsobovali ho len svojim vlastným egoistickým potrebám, prišiel vážený súdruh vedúci oddelenia s myšlienkou transformovania oddelenia na brigádu socialistickej práce.
Všetci zamestnanci sa vyjadrovali k myšlienke váhavo, nakoniec s určitou nevôľou súhlasili s nápadom súdruha vedúceho oddelenia, po niekoľkonásobnom ubezpečení, že s tým nebudú spojené žiadne nové pracovné povinnosti pre žiadneho z nich, a potrebnú súvisiacu administratívu si vykoná súdruh vedúci sám.
Život a čas utekali vlastným tempom ďalej, zamestnanci vykonávali svoje každodenné pracovné povinnosti tak ako predtým a ani stretnutia na utužovanie kolektívu niekde pri pive alebo na spoločnom výlete sa nijak nezmenili. Všetci už aj dávno zabudli, že sú členmi nejakej brigády socialistickej práce, ktorá bola asi potrebná len pre propagandistické účely všade hlásanej vedúcej úlohy straníkov.
Prebudenie nastalo, až keď boli zamestnanci oddelenia predvolaní na kádrové oddelenie organizácie za účelom vyhodnotenia činnosti brigády.
Nikto neočakával žiadnu slávu, keďže po vytvorení brigády zamestnanci nevykonávali nič výnimočné, len svoju bežnú každodennú činnosť.
O to bolo väčšie prekvapenie zamestnancov, keď súdružka vedúca kádrového oddelenia, asi podľa očakávaní straníckych propagandistov, vynachválila činnosť brigády až do neba, a vyhlásila ich za víťaza súťaže brigád socialistickej práce.
Na konci vyhodnotenia dostal samozrejme slovo aj súdruh vedúci oddelenia. Ten sa všetkým členom brigády socialistickej práce vrele poďakoval za záslužnú činnosť počas hodnoteného obdobia, a tiež vyhlásil, na nemalé zhrozenie súdružky vedúcej kádrového oddelenia, skoro padnúcej zo svojej stoličky, že členovia brigády sa po pracovnom čase stretnú v modrom kostolíku a vrúcnou modlitbou sa poďakujú za úspech, ktorý im bol umožnený a za podobný úspech aj v budúcom hodnotenom období.
Celá debata | RSS tejto debaty