rojko

Ochrancovia straníckej pseudodemokracie opäť mlátili. A nielen to, vytiahli aj vodné delá. Ani slzný plyn nezabudli. Zaujímavé je, že chrániči straníckych demokracií po celej zemeguli majú tie isté, demokraticky sa tváriace, postupy, výstroj a výzbroj, len farba mundúru sa trošku mení. Všade je však určite odstrašujúco tmavá.

V hlavnom meste Európy boli tentokrát žitom poľnohospodári, ktorým sa vrcholne znepáčila pripravovaná zmluva o voľnom obchode s krajinami južnej Ameriky. Svoje utŕžili aj neodmysliteľní rebeli proti všetkému, ktorí sa s radosťou pripoja k hocijakej demonštrácii, na ktorej si môžu ukojiť svoje túžby po adrenalíne a ničení hocičoho.

Divím sa poľnohospodárom, že sa poslušne ako ovečky prispôsobia propagande aktuálne od válova odstrčených straníkov. Možno keby začali uvažovať o tom, či preprava tovaru cez oceán, prípadne aj niekoľko oceánov naozaj umožňuje znižovať ceny, pochopili by, že povestný pes je zakopaný niekde inde. Tí tvrdošijne veriaci hlúpej, ničím reálnym nepodloženej propagande, by mohli pre vlastné uspokojenie skúsiť poslať svoje produkty za oceán a späť, aby na vlastnej koži pocítili to propagandistické, konkurenčné zníženie nákladov a ceny.

Ja ako dedinou vychovaný chlapec by som toho povestného zakopaného psa hľadal niekde medzi obchodníkmi deformujúcimi v realite aj tak neexistujúci, ospevovaný, všemocný trh. Pre obchodníka so semitskou filozofiou, nakúp čo najlacnejšie a predaj čo najdrahšie, bude novo vzniknutá situácia najviac vyhovovať. Kľudne prispôsobia ceny všetkého tak, aby mali aj na cez oceány prepravovanom tovare aspoň vysnívaný minimálny zisk. Na ostatnom tovare s cenou prispôsobenou najdrahšiemu dovezenému tovaru budú zisky oveľa väčšie.

Čo tak zaviesť všeobecné povinné zverejňovanie zisku pri každom predaji hocičoho?

Tiež sa divím, prečo európski straníci obmedzujú svoje protizávislostné aktivity len na krajinu uralského medveďa. Prečo im vôbec nevadí závislosť Európy skoro od všetkého a skoro od všetkých veľkých hráčov na zemeguli, a možno aj od menších?

Európski straníci by mohli zobrať do ruky ceruzku a papier namiesto umelej inteligencie, a začať inventarizovať, čo všetko sa v Európe nevyrobí, nevychová a nevypestuje, aj keď tomu nič okrem pohodlia, sebectva a koncentrácie na možný šmejdovský obchod využívajúci výhody skoro neexistujúceho, rôznymi príživníkmi deformovaného trhu.

Po sumarizácii by možno prišli na to, čo by sa malo nejakými domácimi postupmi podporovať tak, aby sa dosiahla sebestačnosť Európy vo všetkom čo sa môže vyprodukovať doma. Určite toho nie je málo, i keď nie všetko.

Pokiaľ by sa Európa stala sebestačnou vo všetkom, čo je v jej prostredí možné, a prestalo by sa účelovo stranícky klamať o všemocnom, nikým neregulovanom trhu, pravdepodobne by sa nemuseli konať ani žiadne nezmyselné demonštrácie, a demokratické mláťačky by sa mohli využiť na nejakú verejnoprospešnú činnosť.