V čase, keď straníci celej zemegule sa prekonávajú v bezbrehom táraní a stváraní nepredstaviteľných hlúpostí, až takých, že aj umelej inteligencii nad ich konaním zlyháva rozum, je možno vhodné sa aspoň dočasne vrátiť do každodennej smutne ironickej reality.
Do železničnej stanice na juhu dvojkrížového trojkopčia, pomenovanej podľa významného historického dejateľa, vchádza ranný osobný vlak.
Rušňovodič po dlhej šichte začatej ešte včera na obed, po krátkom nočnom odpočinku strávenom na nie celkom pohodlnej podnikovej posteli v obratovom rušňovom depe, sa už teší na fajront a svoju rodinu.
Chytá sa páky brzdiča, začína upravovať rýchlosť vlaku tak, aby na začiatku nástupišťa vyhovovala spoľahlivému zastaveniu na konci nástupišťa, bez narušenia pohodlia cestujúcich.
Sám ešte nevie prečo, ale podvedome vstáva zo stoličky. Vychádzajúce slnko našťastie svieti odzadu, neruší ho pri pozorovaní diania na trati.
Situácia dá sa povedať bežná, húf ľudí čakajúcich na vlak na nástupišti. Len jeden mladík stojí ďalej od ostatných na úplnom začiatku nástupišťa. Však si trošku pobehneš, myslí si pán majster poznajúc dĺžku svojho vlaku.
Mládenec z ničoho nič vstúpi z nástupišťa do koľaje a postaví sa odhodlane čelom k vlaku.
Pán majster intuitívne strháva páku brzdiča do polohy rýchločinného brzdenia, druhou rukou stláča tlačidlo húkačiek.
Kolos s hmotnosťou niekoľko stoviek ton, s ohlušujúcim rachotom, škrípaním a húkaním zastaví tentokrát našťastie pár metrov od mladíka.
Rušňovodič uľavujúci si na duši nevyberanými slovami zostúpi z rušňa. Mladík šokovaný výsledkom svojho konania zostáva stáť na mieste medzi koľajnicami a pozerá neprítomne na tú obludu, ktorej akurát nechtiac unikol.
Pán majster ho chytí za lakeť a odvádza ho k výpravcovi. Aj keď by ho najradšej poriadne vyfackal a nakopal do zadku. Sám však musí nejak následky nepríjemnej udalosti psychicky prekonať a odventilovať, preto použitím aj výrazov nevhodných na zverejnenie oznamuje mladíkovi, že dnes mal obrovské šťastie, že zrovna viezol len osobný vlak. Zajtra tadiaľto pôjde s rýchlikom a aj keď bude brzdiť okrem vlakovej brzdy aj ušami a očami, asi sa mu nepodarí pred ním zastaviť.
Rušňovodič tentokrát spracoval túto nervy ničiacu udalosť so šťastným koncom tak, že bol schopný pokračovať v jazde a dopraviť cestujúcich do ich cieľa.
Zároveň je isté, že sa celá udalosť uložila do jeho zásobníka nepríjemných spomienok. Neraz sa mu situácia bude opakovane, ako pokazená platňa, v duchu premietať, počas spánku a možno aj pri bdení, až kým ho neodvrátiteľný osud všetkých nepríjemných spomienok nazbieraných pri práci navždy zbaví.


Celá debata | RSS tejto debaty