rojko

Čajka smejivá

Niekedy prezývaná aj ako čajka chichotavá.

Vodný vták veľkosti porovnateľnej s holubom.

Čajka smejivá je z veľkej časti bielo operená. Na hlave má sivé fliačiky, povrch krídiel so sivým perím, perie chvosta má čierne s bielymi fliačikmi. Má červený tenký špicatý zobák a červené nohy s typickými plávacími blanami vodného vtáka medzi prstami.

Čajka smejivá je jedným z majstrov premeny. Niekoho by možno ani nenapadlo, keď vidí od marca do júla čajku s hnedou hlavou, že to môže byť tá istá, ktorú v období od augusta do februára videl s bielou, iba trochu sivo fľakatou hlavou.

Prirodzeným životným prostredím čajok smejivých sú stojaté vodné plochy, kde na chránených ostrovčekoch skupinovo hniezdia. Materiálom pre hniezdo sú úlomky rastlín, najmä vodných. Mimo hniezdenia sa vyskytujú aj na vodných tokoch. Môžete ich však spozorovať aj v obývaných oblastiach, dokonca aj na sídliskách.

Čajky smejivé uprednostňujú živočíšnu potravu v podobe hmyzu, červíkov, hrabošov a malých rýb.

Určite si nedajú ujsť príležitosť nakŕmiť sa pri bohato prestretom stole počas jesennej orby. S radosťou sa pridajú k bocianom volavkám a vranám kontrolujúcim ponuku čerstvo pooranej brázdy.

Radi sa nechajú aj kŕmiť domácimi potravinovými prebytkami na veľkú radosť detí.

Sú aj neúnavnými upratovačmi po dvojnohých neporiadnikoch rozsýpajúcich zbytky potravy kade tade, aj po nešikovných rybároch, zanechávajúcich nemalé množstvá rýb nezvládajúcich vyliečenie poranení po ujdení z háčika.

Čajky smejivé nie sú vyslovené migrantky. Potešia svojou prítomnosťou aj počas zimy. Kratšie presuny z miesta na miesto podľa vývoja počasia však určite vykonávajú.

V zime ich môžete vidieť aj postávajúc na ľadovej ploche ďalej od brehu, alebo pomáhajúc labutiam, lyskám a kačiciam na niektorom zamŕzajúcom jazere udržať šľapaním vody kúsok nezamrznutej hladiny.

V článku sú použité vlastné fotografie.