rojko

Opozičná časť čisto straníckeho košiara bola nepredstaviteľne pobúrená, keď sa straníckym paniam zástupkyniam a zástupcom ľudu opäť nepodarilo otvoriť mimoriadnu schôdzu, a začať bezbreho, všeobecne kecať o korupcii.

Že vraj sa koaličníci zľakli, že by mohli odznieť aj fakty zo správy pána generálneho prokurátora. Ako keby boli tomu, kto o nich má vziať na vedomie a konať podľa nich, prísne utajené.

Šéf PS tvrdil, že koaličníci neschválili program schôdze, aby národná rada nemohla hovoriť o obrovských problémoch dvojkrížového trojkopčia s korupciou. Asi už zabudol, že aj opozičníci boli pri schvaľovaní programu, a niektorí z nich už dokonca boli v minulosti aj koaličníkmi, a všetci straníci košiara spolu vymysleli a dennodenne realizujú toto hlúpe, z hľadiska potrieb krajiny nefunkčné stranícke divadelné predstavenie.

Jeho spolustraníčka možno omylom poukázala na skutočný problém krajiny, oveľa väčší ako korupcia, keď konštatovala, že čisto stranícky košiar rieši obyčajne len zástupné témy ako rokovací poriadok, mamičku predsedu plačúceho Slovenska a podobné výkriky do tmy.

Pravdu povediac, tentokrát ma stranícki zástupcovia ľudu aj potešili. Namiesto samoreklamného debatenia o umelých zástupných prkotinách, by naozaj mohli začať riešiť skutočné problémy krajiny tak, potrebnou úpravou legislatívy v skoro všetkých oblastiach života spoločnosti. A pokiaľ niekto z nich má nejaké konkrétne vedomosti o korupcii v krajine, nič mu nebráni, dokonca má psiu aj zákonnú povinnosť, buď zavolať na všeobecne známe číslo pomáhačov a chráničov, alebo navštíviť ich najbližšie pracovisko.

Výlučne stranícky košiar by mohol napríklad začať divnou volebnou legislatívou, jej diskutabilným súladom s ústavou, právnou možnosťou pašovania inostraníkov a rôznych priateľov priateľov pod pláštikom neviditeľnosti Harryho Pottera do košiara, neskôr sa metamorfujúcich na vymáhačov teplých kresiel. Legislatívne riešenie povinnej vzdelanostnej úrovne, nestraníckosti, nezaujatosti a nezávislosti konania zástupcov ľudu by určite pomohlo zabezpečeniu tak potrebnej funkčnosti zákonodarstva.

Mohol by sa tiež zaoberať legislatívou týkajúcou sa starostlivosti o štátny majetok orgánmi výkonnej moci a nimi poverenými správcovskými organizáciami, aj účinnosti kontroly výkonu ich práce, dlhodobým plánovaním a financovaním výstavby a údržby štátneho majetku, aby sa občania nemuseli báť núteného využívania rozpadávajúcej sa múzejnej infraštruktúry v podobe mostov, terás, predpotopného zabezpečenia vlakovej dopravy a mnohých iných zvláštnych hrozienok na torte.

Určite by nemal zabudnúť ani na legislatívu týkajúcu sa cestnej dopravy. Mal by z nej odstrániť všetky zdravému rozumu odporujúce, a len pyšných autíčkarov pozitívne diskriminujúce ustanovenia, neberúce ohľad na skutočne možné postihnutia neautíčkarov, týkajúcu sa priechodov pre chodcov, exotickej prednosti električiek a podobné diskutabilné problémiky.

Mal by sa zaoberať novelizáciou postihov trestných činov a priestupkov legislatívou, a upraviť ich tak, aby tresty už v budúcnosti neboli len predmetom ironického smiechu ale boli naozaj odradzujúce.

Mohol by legislatívou zabezpečiť, aby občan po dlhej dobe opäť mohol vidieť pomáhačov a chráničov aj pri reálnom výkone práce, a nemusel sa len modliť, aby v šťastí a zdraví sa vrátil domov z núteného výletu do nikým nekontrolovaných oblastí vyčíňania motorizovaných a iných pomáhačmi a chráničmi nevšímaných vagabundov.

Zákonodarnej práce je viac ako na novom kostole. Len či sa takzvaní zástupcovia ľudu niekedy odhodlajú zahodiť úzke stranícke záujmy a začnú konečne pracovať v prospech všetkých občanov krajiny?