rojko

Bobor vodný

Najväčší hlodavec žijúci u nás. Tiež aj asi najviac nenávidený živočích po medveďovi a kliešťovi. Nečudo že ho v devätnástom storočí skoro v celej Európe vyhubili. Možno pre kožušinu, okato viditeľné stopy svojej existencie a možno aj pre mäso.

Našťastie zopár ich prežilo. V sedemdesiatich rokoch minulého storočia sa u nás opäť začali objavovať pozdĺž vodných tokov od juhozápadu a od severovýchodu.

Dospelý jedinec je asi jeden meter dlhý a váži okolo tridsať kíl.

Je zarastený tmavohnedou srsťou, z ktorej vytŕčajú len malé ušká, malý tupý noštek a čierne malé očká svietiace ako drahokamy.

Má neosrstený chvost, pri zadku okrúhleho prierezu, ktorý sa rozširuje do podoby vodorovne sploštenej plávacej plutvy, ktorá mu účinne pomáha pri rýchlom, obratnom pohybe pod vodou. Pri prekvapivom spozorovaní votrelca ním výhražne pleskne po hladine pred unikavým ponorením po hladinu vody.

Pod vodou vydrží veľmi dlho, málokto má trpezlivosť vyčkať na opätovné vynorenie, aj keby za ten čas neušiel do svojej nory.

Je zavalitý. Telo má hruškovitého tvaru, v zadnej časti silnejšie. Silné zadné labky má vybavené plávacími blanami medzi prstami, predné labky sú veľmi vhodné na uchopenie potravy.

Živí sa skoro výlučne kôrou stromov, dospelých ale aj mladých konárikov.

Je vynikajúci stavbár.

Stavia v zásade tri druhy stavieb.

Podzemnú noru so vstupným otvorom pod vodnou hladinou.

Bobriu hrádzu si stavia na potokoch s premenlivou alebo nízkou hladinou vody na vytvorenie relatívne stálej výšky hladiny vody pre udržanie vstupného otvoru do svojho bývania neustále pod hladinou vody.

Bobrí hrad si stavia na vyvýšenom mieste v strede vodnej plochy, kde brehy vodnej plochy alebo materiál brehov neumožňujú vyhrabanie nory. Hrad si stavia z dreva a z iného v mieste dostupného materiálu tak, aby obývacia komnata bola na vyvýšenom suchom mieste a vstupný otvor neustále pod hladinou vody.

Vstupný otvor pod hladinou je veľmi účinnou ochranou pred nechcenými suchozemskými votrelcami.

Bobor je aktívny najmä v noci, neskoro večer alebo skoro ráno za šera. Spozorovať nejakého omeškaného jedinca pri dennom svetle je skôr výnimkou.

Na prítomnosť bobra vás upozornia ohlodané stromy a konáriky na brehu vodnej plochy.

Ak budete mať veľké šťastie možno ho spozorujete skoro ráno podľa zvuku pri ohlodávaní veľkého stromu, ako tesárske dláto ostrými oranžovými štyri prednými zubami.

Možno vás na nich upozornia rybári v rámci malého priateľského rozhovoru. Poplačú si, aké problémy im bobry spôsobujú zasekávaním háčika do konárov pod vodou. Keď sa ich náhodou opýtate, či aj tie nevyužité vianočné stromčeky na brehu jazera, určené na utopenie na dne si objednali bobry, obratne sa vyhovoria na svojho hospodára.

Pritom aj bobrami do vody vyvalené stromy môžu slúžiť ako neresisko, ale môžu byť aj vhodným miestom pre odpočinok vodných vtákov, alebo vyhliadkové miesto pri love niektorých druhov.

Kontroverzné pohľady na bobrov dokumentovali aj televízne správy, v ktorých sa v rámci jednej relácie náhodou alebo úmyselne stretli správa o nenávisti občanov k bobrom v jednej podtatranskej obci, sťažujúcich sa na ich prítomnosť a nimi spôsobené domnelé škody, a protichodná správa od našich západných susedov, kde si vodohospodári nevedeli vynachváliť bobrov, ktorí im vybudovaním bobrej hrádze zadržali vodu v prírode bez toho, aby museli minúť niekoľko miliónov na vybudovanie umelých prehradení.

Nuž čo? Každý si môže o bobroch myslieť čo chce. Je však isté, že bez nich by bola príroda oveľa nudnejšia.

V článku sú použité vlastné fotografie.