rojko

Najmúdrejší Európania objavili možnosť ako občanom odčerpať aj z toho mála, čo im slobodne a demokraticky sa tváriaci prvotnopospolný kapitalizmus poskytuje pre udržanie ich práceschopnosti. Takzvané európske emisné povolenky pre domácnosti sa prejavia v cene všetkého. K prirodzenej kapitalistickej inflácii spôsobenej predajom hocičoho s neobmedzovaným ziskom sa pridá aj emisná inflácia.

Spomínajúc na verejnoprávne propagandistické správy z pred pár desaťročí, pertraktujúce neprijateľné chovanie sa počerných spoluobčanov spočívajúce vo vykurovaní drevom, podľa vtedy aktuálnej propagandy najviac prispievajúce k znečisteniu ovzdušia v niektorých regiónoch dvojkrížového trojkopčia, sa len z chuti rehocem.

Čas ukázal, že ich riadením krajiny vynútené myslenie nebolo asi najhoršie. Veď aj skoro všetky vily a rodinné domy v blízkosti lesov, ale aj tie od lesov vzdialenejšie sa už aj teraz vykurujú drevom. Div sa svete, už sa nikto na emisie z kúrenia drevom verejnoprávne nesťažuje.

Čítajúc, ktoré všetky palivá budú predmetom zdražovania prostredníctvom nových európskych emisných povoleniek pre domácnosti, mi máta v hlave myšlienka, ako to bude vyzerať, ak sa všetci budú chcieť vyhnúť plateniu za umelo zdražované povolenkované palivá pálením dreva, alebo dokonca všetkého spáliteľného odpadu.

Bude to nenapodobiteľne krásne, keď v panelákoch bude z každej kuchyne vystrčený dymovod šporáka na drevo, ako to býva niekedy v osadách a getách počerných spoluobčanov.

Nejakú osvietenú osobu možno dokonca napadne aj prebudovať paneláky po vzore panelákov v transylvánskych baníckych regiónoch, kde každý byt mal mimo centrálneho kúrenia aj vlastnú zabudovanú pec vykurujúcu všetky miestnosti uhlím, drevom alebo hocijakou inou horľavinou, umožňujúc prežitie aj v čase škrtenia centrálneho kúrenia podľa rozkazu pána diktátora.

Super európsky nápad povolenkovania. Ešte by bolo vhodné vedieť, na čo sa budú smieť použiť financie odčerpané z aj tak biednych príjmov väčšiny európskych občanov.

Verím, že bude zakázané ich využívať na dopravu najmúdrejších úradníkov do práce a na nespočítateľné množstvo služobných výletov spojených s klimatickými inými všemožnými konferenciami, podľa možnosti čím ďalej od bydliska, hlavne na mieste, kde úradník ešte nikdy nebol, využívajúc najmä pozemné, vodné aj vzdušné iným smrdiace dopravné prostriedky.

Veď v dobe do neba vychvaľovaných prostriedkov diaľkovej komunikácie by to bol aj zbytočný prepych a strata lepšie využiteľného času najmúdrejších úradníkov.

Tiež ma prekvapuje obrovské, paradoxné znepokojenie európskych riadiacich osôb nad nedostatkom takzvaných čipov na výrobu ďalších miliónov smradičov, a neochota pripustiť hoci len náznak myšlienky obmedzovania ich výroby a používania namiesto administratívne zložitého zavádzania a ťažko kontrolovateľného uplatňovania hocijakých emisných povoleniek. Žiadna povolenka však množstvo emisií nezníži, pokiaľ občania nebudú zbedačení natoľko, že na zdroje emisií im jednoducho z príjmu nezostane.

Asi egoistické pohodlie a vyniknutiachtivosť, aj za cenu neobmedzeného rastu účelovo, najmä prevádzkovateľmi smradičov prehliadaných alergií, rodenia sa stále väčšieho množstva postihnutých detí a množstva iných závažných onemocnení spôsobených dýchaním stále znečistenejšieho ovzdušia, sú neodrieknuteľnými hodnotami súčasného sebestredného pokolenia.