rojko

Včera sa s veľkou pompou zverejnoprávnili dve zdanlivo vôbec nesúvisiace správy.

Prvá s patričným nadšením oznamovala započatie skúšobnej prevádzky štátnej aplikácie na vyhľadávanie ceny niektorých potravín v jednotlivých obchodoch.

Teta Beta zo Šarkana okamžite zareagovala a nadšene chcela využiť vymoženosti štátneho nákupného Klondajku, aby zo svojho minimálneho dôchodku ušetrila vnukom na vilu v Španielsku a jachtu na Jadrane.

Svižne zobrala svoj mobil a k nemu nevyhnutnú lupu. Po asi hodinovom vyhľadávaní zistila, že v Ubli majú kaiserky o päť centov lacnejšie, v Svrčinovci mlieko s cenou výhodnejšou o desať centov a dokonca v Cabaj-Čápore bravčové karé je lacnejšie o jedno euro za kilo.

Neváhala, okamžite naleštila svoje francúzske palice, pripravila batoh, veď k dvom paliciam nákupný vozík nepasuje.

Skoro ráno ráznym paličkovým krokom vyrazila do sveta šetriť. V Ubli mala šťastie, kaiserky mali, a dokonca neboli ešte ani tvrdé ani gumové.

V Svrčinovci ju predavačka usmernila, že musí čítať aplikáciu od A až po Z. Potom by sama mohla zistiť, že lacné mlieko bolo len do včerajška a tiež len do vypredania omylom objednaných zásob s blížiacim sa koncom dátumu odporúčanej spotreby.

V Cabaj-Čápore mala neuveriteľné šťastie, napriek pokročilej dobe ešte dostala posledné kilo karé.

Pri návrate domov za brieždenia nasledujúceho dňa, ukonaná skoro na smrť, skonštatovala, že takto vila ani jachta asi nebude.

Štátna nákupná aplikácia asi nebude ani pre ľudí poberajúcich sociálne dávky, ani žijúcich z poctivej práce. Veď kto by si mohol dovoliť ušetriť pár centov tralalákaním po Robotárii pri existujúcich nemalých nákladoch na dopravu z jedného miesta na druhé.

Ani ničnerobiaco dobre zarábajúce osoby, unudene sa túlajúce od rána do večera medzi kaviarňami, telocvičňami a obchodnými domami si podobný nezmysel neocenia. Veď načo?

Tak naozaj neviem pre koho bude aplikácia slúžiť. Asi len pre straníkov trpiacich prudko nákazlivým svrbením spôsobeným nedostatkom tak potrebnej reklamy v uhorkovej sezóne.

Druhá správa ospevovala návštevu pána predsedu vlády u poľnohospodárov. Žmolením klasov obilia posúdil kvalitu tohoročnej úrody, nápadne pripomínajúc osvedčené postupy všetkých svojich ideologických predchodcov.

Samozrejme im sľúbil aj ďalšie melóny a ochranu pred dovozom lacných potravín od východných susedov.

Domácimi a európskymi melónmi výdatne kŕmení potravinári sa potešili, takto nič nebude brániť ďalšiemu rastu ziskov nielen pričinením štedro prideľovaných melónov a nižších dopravných nákladov, ale aj ďalším prispôsobovaním svojich cien úrovni cien potravín dovážaných obchodnými reťazcami z celého sveta.

Takže občan sa môže tešiť, že možno na pulte vedľa argentínskej hovädziny, peruánskeho alebo indického hrozna, pakistanskej a africkej papriky možno nájde aj čosi domáce s konkurenčneschopnou vysokou cenou, a nebude sa musieť spoliehať len na osvedčený samozber.

Aj pán predseda vlády a jeho prívrženci sa potešia, však z vyššej ceny aj daň z pridanej hodnoty bude vyššia. A možno bude aj viac prostriedkov na prehajdákanie, aj bez nikoho netešiacej konsolidácie verejných peňazí.