rojko

Prechádzam sa po brehu jazera. Míňam dvoch do seba zahľadených a vášnivo diskutujúcich rybárov. Zdanlivo si ma vôbec nevšímajú. Až po prejdení pár krokmi za nich začujem zrevanie pripomínajúce tura trpiaceho slintačkou a krívačkou. Znie to ako Dobrý deň. Zo slušnosti, nevediac či to patrilo mne sa otočím, hľadiac na pánov rybárov odvetím tiež svoj Dobrý deň. Tretí rybár pohodlne sediaci na poľnej fotelke sa schuti na tom zasmeje.

Po pár krokoch počujem hlasnú, asi v prvom rade mne určenú odpoveď na otázku druhého rybára. Chodí si tu jak bulo, ani pozdraviť nevie.

Chvíľu rozmýšľam, či sa mám vrátiť a začať diskutovať s rybármi o pozdravení. Keďže aj páni rybári sú zhruba v mojom veku, diskusia o postupoch pri pozdravení by asi nemala žiadny pevný východiskový bod, a v hlave mi práve vtedy vírili mnohé iné vážnejšie myšlienky, tak som radšej od toho upustil.

Dodatočne pánom rybárom oznamujem, že som sa narodil na dedine, kde ma nútili zdraviť všetky staršie osoby a ženy, aj keď o môj pozdrav vôbec nestáli, a mnohokrát nepovažovali za potrebné mi na pozdrav odpovedať.

Žijúc teraz v relatívne veľkom meste, držiac sa pravidiel slušnosti každodenne vtĺkanej do mojej hlavy, by som musel toľko zdraviť, až by som sa uzdravil. Všetci mešťania si to asi uvedomujú, a obyčajne pozdravia len svojich známych alebo niekoho, kto sa na nich s hocijakou prosbou obráti.

Zaujímavé je, že aj mešťania sa veľmi radi navzájom pozdravia pri túlaní v prírode. Asi okrem toho, že tulákov v prírode je trochu menej ako tých, potĺkajúcich sa po meste, ich navzájom zbližuje aj láska k prírode a jej obdiv.

V každom prípade však na slušné pozdravenie sú potrebné vždy dve osoby. Tá ktorá chce pozdraviť, a tá, ktorá má záujem pozdrav prijať.

Obe si však pred samotným pozdravením musia všímať druhú stranu, pozerať si navzájom do očí, ani pridružený úsmev neuškodí.

Takže tak, páni rybári, pokiaľ si ma niekto nevšíma, alebo či už úmyselne alebo zo zaujatosti inými problémami, hľadí všade inde len nie na mňa, nepredpokladám, že očakáva môj pozdrav, a že by mu bol spríjemnením jeho dňa.

Je však jeden problém, s ktorým si neviem ani ja poradiť. Nikdy neviem či niekto, kto schováva svoju dušu za zrkadlové slnečné okuliare si ma vôbec všíma, a či očakáva odo mňa pozdravenie.