rojko

Pohraničná železničná stanica. Medzinárodný rýchlik prepájajúci európske hlavné mestá stojí už skoro dve hodiny v stanici a čaká na vyriešenie problému, chýbajúceho rušňovodiča. Ten sedí vo vlaku smerujúcom do pohraničnej stanice, zamotanom do trolejového vedenia. Aj malý škôlkar by možno odhadol, že vyslobodenie vlaku asi bude trvať niekoľko hodín, a bolo by vhodné sa postarať aj o vlak čakajúci na rušňovodiča. Najbližšie rušňové depo sa nachádza zhruba štyridsaťpäť kilometrov od čakajúceho vlaku, teoretická pomoc by sa odtiaľ mohla pomocou cestnej dopravy dostaviť za menej ako jednu hodinu.

Žiaľ, železničiari sa prispôsobili novej dobe, a obraty personálu a súprav už plánujú bez potrebnej rezervy na mimoriadnosti. Takže cestujúcemu nezostáva nič iné, len čakať na niekedy prekvapivé výsledky rozhodnutí železničiarov alebo si riešiť svoje problémy radšej preventívne sám.

Aj teraz sa problém vyriešil po niečo viac ako dvoch hodinách, keď do pohraničnej stanice dorazil nasledujúci v protismere idúci medzinárodný rýchlik.

Po nekonečnom čakaní na aktívne konanie železničiarov, rýchlej výmene rušňovodičov, sa meškajúci medzinárodný vlak konečne pohne za burácajúceho, radostného kriku a potlesku nedočkavých, príjemne prekvapených cestujúcich.

Unudená mládež, po kontrole všetkých fajok a iných prejavov náklonnosti na všetkých sociálnych sieťach, sa rozhodla krátiť si dlhú chvíľu do cieľa svojej cesty lúštením krížovky. Keďže sa nová doba nezaprie, začali ju lúštiť s použitím techniky dvadsiateho prvého storočia, pomocou najmúdrejších brikiet. Nestranný pozorovateľ sa napriek výraznému meškaniu vlaku veľmi dobre zabavil, ako dobre im to ide. Skoro ako v lete na saniach.

Aj teta Blažková, mierne postihnutá syndrómami oboch povestných pánov, veriaca v blahodarné účinky lúštenia krížoviek na udržiavanie zdravého rozumu, by namáhavou inventúrou obsahu mozgových závitov asi dospela skôr k očakávanému riešeniu, ako umelá inteligencia novej techniky v rukách nadšenej mládeže.

Všetky zábava sa však raz skončí. Aj krížovku sa podarilo mládeži pomocou umelej inteligencie vylúštiť, a kde ani tá neporadila, fantázia akčnej mládeže vytvorila nové slová, ktorých význam bude musieť niekedy v budúcnosti vysvetliť jazykovedný ústav.

Vysnívaný príchod domov bol ešte veľmi ďaleko, a tak sa moderná mládež, sediaca vo vlaku, ignorujúc realitu miesta pohybu vlaku a jeho skutočné meškanie, začala v najmúdrejších briketách vyhľadávať aké meškanie udávajú jednotlivé železničné stanice našich západných susedov, v ktorých bude vlak zastavovať. Zistili, že každá udáva iné meškanie, asi podľa jej dostupných informácií. Veriaca mládež si samozrejme vybrala z informácií železničných staníc tú, ktorá sa jej najviac páčila, a začala si spriadať svoje plány na život po príchode vlaku do svojej cieľovej stanice podľa nej, i keď realita vlaku v ktorom sa nachádzali bola úplne iná.

Nestranný pozorovateľ asi po hodine a pol vystupuje z vlaku, prajúc novodobej mládeži ďalšiu šťastnú cestu a nezvyšovanie meškania. V duchu, aby to nevyznelo ako nemiestna provokácia, im tiež praje občasný návrat z virtuálneho do reálneho života.