rojko

Líška hrdzavá

Psovitá šelma vyskytujúca sa na celom území našej krajiny.

Srsť na hornej časti tela má hrdzavohnedú, na spodnej časti tela, prednej časti uší a na konci huňatého chvosta bielu. Na nohách zvonku tmavohnedú, zvnútra bielu, postupne smerom k labkám prechádzajúcu až do čiernej. Na zadnej časti uší čiernu.

Má širokú, okrúhlu hlavu so stojatými ušami a s dlhou tenšou papuľkou. Chrup podobný psom, vhodný na trhanie a prežúvanie surovej mäsitej potravy.

Líška žije samotársky, okrem času starostlivosti o mláďatá. Potomkov vychováva v podzemnej nore, pred ktorou sa zvedavé mláďatá s obľubou zdržujú a hrajú.

Za potravou sa vydáva obyčajne za súmraku alebo v noci, preto považujte za šťastie, ak ju spozorujete cez deň.

Živí sa najmä rôznymi hrabošmi, ako myši, škrečky, sysle, krtkovia, ale aj väčším hmyzom a červíkmi, nepohrdne ani žabami, jaštericami a rybami.

Potrebnú dávku vitamínov si dopĺňa rôznymi rastlinami a ich plodmi.

Pozorovanie jej lovu hrabošov je osobitný zážitok.

Budúcu obeť pozoruje nehnute z jedného miesta a vo vhodnej chvíli po vysokom, dlhom skoku svoju korisť zašliapne prednými labami, a jej trápenie ukončí silným chrupom.

Takto dokáže loviť hraboše aj pod snehovou perinou, keď miesto pohybu koristi zisťuje len podľa jej hluku vychádzajúceho spod snehovej prikrývky.

Tým potvrdzuje oprávnenosť vychvaľovania jej bystrosti v rozprávkach a bájkach.

Pri jej pozorovaní majte na pamäti, že nie je vhodné sa k nej približovať do tesnej blízkosti, ani keby vám to dovolila, môže byť nositeľom besnoty a iných chorôb.

V minulosti sa lovila aj pre svoj krásny kožuch, ktorý bol najcennejší v zimnom období.

V článku sú použité vlastné fotografie.