rojko

Drozd čvíkota

Najväčší a najkrajšie sfarbený drozd, vyskytujúci sa u nás.

Medzi vzhľadom samčeka a samičky nie je žiadny výrazný rozdiel.

Na hlave a zadnej časti krku má tmavosivé, jemne modrasté perie. Hornú časť chrbta a krídla má hrdzavohnedú. Spodnú časť chrbta bledosivú. Konce krídiel a chvost skoro čierne, sivo obrúbené.

Prednú časť krku a hruď má oranžovosivú s tmavohnedými fliačikmi, postupne prechádzajúc do bledosivej na bruchu.

Má silný žltohnedý zobák, tmavohnedé, skoro čierne oči a nohy, do polovice operené.

Jeho pôvodnou domovinou sú sibírske lesy, odkiaľ sa postupne rozšíril smerom na juhozápad až k nám.

Hoci je migrant, pozorovať ho môžete po celý rok. Jednotlivce asi majú iné nároky na tepelné pohodlie a stravu, takže niektoré z hniezdiacich u nás v zime odlietajú ďalej na juh a namiesto nich sa tu objavujú jedince zo severu, ktorým sa tunajší zimný pobyt páči.

Nezastaviteľné globálne otepľovanie určite prinesie nútenú zmenu aj do ich chovania sa. Otázne je len ako rýchlo a akým smerom.

Žijú všade, kde sa nachádza dostatočný porast stromov. Veľmi dobre sa prispôsobili aj životu v mestských podmienkach ak je stromovitý porast dostatočne veľký.

Miskovité hniezdo umiestňujú v rázsochách korún stromov. Pletú ho z tráv a korienkov, vystužujú ho hlinou, vystielajú mäkšou vrstvou rastlinného pôvodu.

V čase hniezdenia sú veľmi bojovné. Často ich môžete pozorovať ako v skupinke naháňajú sojku, straku alebo vranu robiacu si zálusk na ich vajcia alebo drobizg.

Drozd čvíkota sa živí tým, čo kedy príroda poskytuje. Na jar a v lete najmä živočíšnou stravou, ako hmyz, slimáčiky, červíky. Na jeseň a v zime im neostáva nič iné ako sa uspokojiť s rastlinnou stravou, najmä rôznymi plodmi kríkov.

V článku sú použité vlastné fotografie.