rojko

Po veľkom nežnom štrnganí a rozdelení republiky noví demokraticky sa tváriaci straníci, využívajúc neprehľadnú, nikým nekontrolovanú situáciu, začali vo veľkom rozdávať štátny majetok priateľom priateľov, obyčajne za jednu korunu. Málokto z podarovaných priateľov priateľov mal najmenšiu predstavu o tom, ako úspešne riadiť podnik, ktorý mu bezprácne padol do lona. Výsledkom bol obrovský úpadok mnohých podnikov, z ktorých sa nejeden následne rozpredal do kovoštrotu a pozemky hospodársky diletantný vlastník obyčajne predal na výstavbu hocičoho iného. Výsledkom je aj v súčasnosti prevládajúci zahraničný tovar v obchodoch.

Aby sa občania mimo priateľov priateľov náhodou nezačali pýtať nevhodné otázky, novostraníci v ničom nezaostávajúci za účinne ohováranou predchádzajúcou straníckou háveďou, vymysleli kupónové vyvlastňovanie. Občania si mohli začať budovať vzdušné zámky a budúcom blahobyte z podielov v kolektívne vyvlastnených podnikoch.

Realitou sa však stalo vytvorenie dobre platených dohliadacích orgánov, ktoré po dohode s väčšinovými akcionármi vždy dohodnú vyplatenie podielov na zisku len sebe samým, a menšinoví vlastníci dostanú vždy len prd zajačí.

Nečudo, že jeden z bývalých ministrov sa nezabudol v hromadných oznamovacích prostriedkoch pochváliť svojou prácou vo vyše stopäťdesiatich. Buď denne pracoval dobre vyše niekoľko sto hodín, alebo vždy len hojno robil.

Mnohí síce veľmi váhali, či za ušetrené peniaze vstúpiť do hry o mačku vo vreci, nakoniec však dôverčivá väčšina s ešte pretrvávajúcimi ilúziami o inakosti nových straníkov na hru pristala.

Až na konci hry zistili, že vlastne nedostali do ruky nič hmatateľné a použiteľné, a už vôbec nie niečo poskytujúce pravidelnú rentu. Aby veci boli ešte neprehľadnejšie a nefunkčnejšie, straníci zriadili ústrednú úložňu neexistujúcich cenných papierov, v ktorej sa vedú elektronické záznamy o vlastníctve imaginárnych cenných papierov. Správca úložne sa vôbec nestará, či za elektronickými záznamami je niečo v súčasnosti reálne, alebo len nič nehovoriaci záznam z minulosti.

Nikdy však nezabudne od naivných občanov pýtať za niekoľko bitov na serveri ničím neodôvodnený poplatok za vedenie záznamov v ústrednej úložni, i keď stvoriteľom úložne a objednávateľom služby bolo dvojkrížové trojkopčie a nie samotný naivný občan.

Niekoľkí občania sa zaťali ako Jozef Mak a odmietajú platiť poplatky za vedenie záznamov v ústrednej úložni imaginárnych cenných papierov vychádzajúc zo skutočnosti, že nemajú s úložňou uzatvorenú žiadnu zmluvu na túto službu. Niektorí sa opovážili žiadať aj o vydanie cenných papierov v takej podobe, aby ich mohli aspoň nejako zmysluplne využiť, hoci aspoň na vytretie.

Úložňa porušujúc zákon o ochrane osobných údajov sa snaží vymáhať dlhy za nevyžiadané vedenie záznamov aj prostredníctvom vymáhačských skupín, namiesto aby žiadala poplatok od dvojkrížového trojkopčia, ako objednávateľa služby. Úložňa namiesto tak potrebného skutočného riešenia tohto nezmyslu s príslušnými štátnymi orgánmi sa tvári ako mŕtvy chrobák, a očakáva aktivity výlučne od občanov, a len také, ktoré sa im páčia a vyhovujú. Možno by sa náklady na vedenie záznamov mohli hradiť z dane odvedenej z vyplácaných podielov na zisku platcom zisku.

A dôverčivému občanovi je opäť raz účinne dokázané, že nesmie veriť straníkovi ani nos medzi očami. Prípadne, ak si koleduje o väčšie problémy, sa môže podľa vzoru ústrednej úložne imaginárnych cenných papierov pokúsiť podľa jej revolučného obchodného postupu ostatným občanom dodávať nevyžiadané tovary a služby za nekresťanskú cenu, určenú buchnutím po bruchu, ale jemu to najpravdepodobnejšie neprejde.