rojko

Júl. Pani Majka oblečená v krásnych bielych minišatách s veľkými vlčími makmi a v ľahkých červených sandálikoch si to šinie domov z práce.

Rozmýšľa, že stmievať sa bude až neskoro, a tak stojí za úvahu ísť ešte na kúpalisko pod lesom. Voda je síce studená, tak akurát len na krátke omočenie, ale opaľovať sa treba. Zoberie si tie nové bikiny, keď bude pre koho, bude z nich možno aj monokiny.

Blížiac sa domov uvidí na ulici ich trochu nadvihnutú rodinnú káru, pod ktorou niekto leží. Vladino, môj milený, sa už asi chystá na dovolenku, povie si s uspokojením. Síce občas šomre, ale vždy všetko spraví, aj na jej niektoré nezvyčajné požiadavky skoro vždy nakoniec pristane.

Keď príde bližšie, vidí špinavú celtu, na nej spodok chlapa v červených trenkách. Okrem francúzkeho kľúča a iného náradia, ktoré ona nepozná však tiež vidí, že chlapovi spod treniek vykúka aj časť vercajgu. Čo mi tu má Vladino robiť hanbu na ulici, pomyslí si a napraví mu ho naspäť do treniek.

Spod káry začuje tupý úder a nadávku „Doparoma, ktorá krava …,, a potom ticho. Pomyslí si, že teraz je čas sa vzdialiť.

Vbehne do kuchyne, chtiac pripraviť olovrant. Skoro spadne na zadok. Za stolom sedí jej milený Vlado. Habkavo sa ho spýta, kto opravuje ich auto. „Sused Jožo, ja som si stým nevedel poradiť“, odvetí Vladino.

Majka mu veselo porozpráva čo sa stalo. Vladovi sa niečo začne mariť. „Nestalo sa Jožovi niečo?“ Pýta sa, a spolu ho utekajú skontrolovať.

Prichádzajúc ku káre vidia, že Jožo už sedí vedľa nej, z čela sa mu rinie krv, a nadáva, že akási krava v červených sandáloch ho začala pri oprave omakávať, a on si od prekvapenia udrel čelo o nápravu.

Vzali Joža domov, spravili základné ošetrenie, ale keďže sa sťažoval na závrat a nutkanie na zvracanie, radšej zavolali aj záchranku.

Pani doktorka zo záchranky konštatovala potrebu zošitia čela a ponechania Joža na niekoľko dní v nemocnici na pozorovanie, z dôvodu možného otrasu mozgu.

Lapiduchovia uložili Joža na nosidlá a pod dohľadom pani doktorky sa pobrali k sanitke. Pani doktorka požiadala, aby niekto išiel s nimi k sanitke a cestou porozprával, ako došlo k úrazu, aby vedela, čo má napísať do správy.

Pani Majka, obdarená slušným básnickým črevom a zmyslom pre humor, jej všetko cestou podrobne a dostatočne názorne popísala. Načúvajúci lapiduchovia sa rehotu nezdržali až natoľko, že jednému z nich sa nosidlá vyšmykli z ruky a Jožo bol vykotený na zem. Výsledkom bolo, že Jožo okrem dvoch stehov na čele a ľahkého otrasu mozgu získal ešte navyše už vôbec nepotrebnú zlomeninu pravej ruky.