rojko

Tradičný, už niekoľko storočí sa konajúci jarmok v meste na Dunaji, ktorého najväčšou turistickou atrakciou je bazilika a hrad u susedov na druhej strany rieky.

Pán v najlepších rokoch si užíva atmosféru jarmoku. V kútiku srdca dúfa, že v dave natrafí na svoju prvú lásku, zároveň sa aj obáva, že stretnutie po toľkých rokoch môže nenávratne zničiť krásne spomienky.

V duchu porovnáva terajší jarmok s tými, ktoré si ešte z minulosti pamätá. Dospieva k názoru, že samotný jarmok zostáva taký istý, zmenila sa len skladba predávaného tovaru výrazne smerom k artiklom pochádzajúcim z krajiny čínskeho draka.

Mierne unavený všeobecným virvarom sa rozhodne trochu odpočinúť a osviežiť. Dopraje si tradičnú cigánsku pečienku s kopou kyslých príloh a najmä s mäkučkým, hebkým bielym chlebíkom z dobre vypracovaného a vykysnutého cesta, s kôrkou do chrumkava upečenou. Najprv si síce vyhliadol krásne upečenú husaciu pečeň, vidiac však cenu akú by určil len Juraj Jánošík spolu s Nikolom Šohajom, sa tej rebelskej myšlienky veľmi rýchlo vzdal, a radšej si k tradičnému jedlu doprial aj nejaké nealkoholické pivo.

Posilnený a odpočinutý pokračuje v bezcieľnom, nostalgickom túlaní sa medzi mnohými kúpychtivými spoluobčanmi.

Naraz upúta jeho pozornosť veľmi sympatická trhovkyňa. Krv a mlieko, ako sa hovorí, ale jednoznačne jeho krvná skupina. Prebudia sa v ňom spomienky na mladosť a pomaly ale isto sa v duchu mení na dobyvateľa. Až neskôr si uvedomí, že trhovkyňa predáva klobásy od výmyslu sveta.

Chvíľu porozmýšľa, tváriac sa akoby chcel niečo aj kupovať, a opýta sa:

„Mladá pani, prosím Vás tá jelenia klobása je naozaj z jeleňa?“

„Samozrejme, stopercentne z jelenieho mäsa,“ odvetí trhovkyňa, dúfajúc v dobrý obchod.

„Prosím Vás, tá zajačia klobása je naozaj zo zajaca?“ znie ďalšia otázka zvedavého pána.

„Áno, z väčšej časti, ale je v nej aj bravčové mäso.“ trpezlivo a s úsmevom podáva trhovkyňa informáciu.

„Prosím Vás, tá husacia klobása je naozaj z husi?“ pokračuje pán vo výsluchu.

„Áno, zaiste.“ Odvetí trhovkyňa s pomaly sa vytrácajúcim úsmevom, uvedomiac si, že tu sa pravdepodobne nebude jednať o obchod.

„Milá pani, mohli by ste mi prezradiť aj z čoho je táto pastierska klobása?“ pýta sa ešte raz už trochu dotieravý pán.

„Prepáčte, ale ja sa musím venovať aj tým, čo chcú naozaj niečo kúpiť.“ vyhne sa odpovedi usmievavá trhovkyňa so skoro nekonečnou trpezlivosťou, uvedomiac si, že pán sa chce iba pobaviť.