rojko

Lekno

Rastlina s najväčším jednotlivým kvetom z v našej prírode voľne rastúcich druhov. Jeho kvety sa tiež môžu kľudne uchádzať o titul najkrajšie. Mimo uspokojovania chutí ľudí po kráse, boli kvety lekna aj inšpiráciou pre niektorých architektov.

Typickým miestom výskytu lekna sú stojaté alebo veľmi pomaly tečúce, nie príliš hlboké vody, s dostatočným slnečným žiarením.

Nositeľom života lekna je plazivý koreň, zahniezdený v hĺbke pod vodou v bahne. Z neho koncom apríla začnú vyrastať listy na dlhých stopkách, ktoré sa rozprestrú na hladine vody. Majú oválny tvar s trojuholníkovým výsekom. Z hornej strany sú sviežo zelené, zo spodnej s hnedasto fialovým nádychom. Na listoch lekna radi trávia čas odpočinku a slnenia malé žabky, ale aj užovky. Listy slúžia aj ako úkryt rybám a iným vodným živočíchom.

Z koreňa od začiatku mája do konca októbra tiež vyrastajú na dlhej stopke krásne čašovité kvety. Najrozšírenejšie u nás je lekno biele a lekno ružové v mnohých odtieňoch.

Kvet sa skladá z viacerých okvetných lupeňov, blizny a početných peľových tyčiniek. Peľové tyčinky sú tesne nad bliznou, takže lekno je vlastne samoopelivé, k opeľovaniu však napomáha aj hmyz rád navštevujúci krásne rozkvitnuté kvety. Z blizny sa po opelení vytvorí makovička, ktorá dozrieva ponorená vo vode, kde aj vylúči semená, unášané vodou do vzdialenejších miest, s cieľom vytvorenia nových porastov na miestach s vhodnými podmienkami.

Kvety lekna sa na noc zatvárajú, cez deň sa otáčajú za slnkom.

Porast lekna radi navštevujú aj väčšie živočíchy ako napríklad sliepočka zelenonohá, hodujúce na hmyze a živočíchoch považujúcich ho za pohodlný domov.

Koncom októbra, začiatkom novembra sa lekno začína postupne pripravovať na zimný odpočinok. Najprv odumrú kvety, neskôr aj listy. A milovníci prírody musia čakať do nasledujúceho apríla na obnovenie života krásneho lekna.