rojko

Demokratickí, mocichtiví straníci po vzájomnom rozhádaní sa, poprosili šípkovú Ruženku, aby mohli na základe poverenia trápiť občanov svojim cirkusovým predstavením až do jesene.

Zdá sa však, že ich vzájomná nevraživosť a nenávisť, v situácii, keď po zániku koalično-opozičného divadla každý začal bojovať len sám za seba, dosiahla už takú úroveň, že ani táto dočasná potemkinovská dedina do septembra nevydrží.

Do pŕs pyšne sa búchajúci bojovníci proti mafii, rodinkárstvu, korupcii a iným neduhom, sa postupne vyfarbujú, ako jesenný les.

Pre záchranu zdania posledného zvyšku svojho charakteru v očiach voličov opúšťajú potápajúcu sa loď.

Hocijaké dočasné riešenie riešenie súčasnej agónie života spoločnosti, spôsobenej len a len straníkmi, asi nič rozumné nedosiahne. Predčasnovolebný cirkus bude neprestajne pokračovať až do dňa volieb.

Žiaľ sa nemôže nič zmeniť ani po jesenných straníckych voľbách. Straníci si od veľkého novembrového štrngania vybudovali systém, ktorý im zaisťuje ich nedotknuteľnosť a neodvolateľnosť, systém, ktorý neumožňuje prístup k moci nikomu inému okrem straníkov, v krajnom prípade ich prisluhovačov, ale aj to len v straníckom tričku.

Komunistickí straníci boli oproti terajším demokratickým úplní amatéri vo vedomom, cielenom rozdrobovaní spoločnosti na rôzne vzájomne sa nemilujúce skupinky a v uzurpovaní si moci výlučne pre seba.

Takže rojkom ani od jesene neostane nič iné, ako naďalej snívať o vytvorení skutočnej občianskej demokratickej spoločnosti, v ktorej všetci majú rovnaké práva a povinnosti, namiesto totality viacerých demokraticky sa tváriacich politických strán.

Môžu len snívať o tom, že štátne funkcie budú vykonávať osoby spĺňajúce transparentne stanovené, odborné a vzdelanostné požiadavky, vybrané vo verejnom výberovom konaní.

Môžu snívať o tom, že niekto sa ich omylom opýta, či sa im páči demokraticky sa tváriaca totalita viacerých politických strán, i keď účasť oprávnených voličov vo všetkých doterajších straníckych voľbách naznačuje, že asi nie.

Obrňme sa.