Na nedávnej oslave SNP stranícki rečníci súťažili kto vysloví krajšie slová o túžbe po mieri a zaslúženom živote občanov v mieri.
Krásne a určite mnohými vysnívané veľkolepé predstavy.
Akurát krásne slová straníckych rečníkov neskôr vyzneli ako mlátenie prázdnej slamy, či povestné nadmerné pitie vína namiesto kázanej vody, keď po nich nasledovala pyšná prehliadky írečitých domácich militantov, aj s patričným plačom, že priestory povstaleckého mesta neumožňujú veľkolepejšiu ilustráciu obdivovaného rozvoja domáceho militarizmu.
Nikde v hromadných oznamovacích prostriedkoch sa neobjavili žiadne zábery šťastných detí snívajúcich o mieri, bielej holubice s olivovou ratolesťou, ani tradičný západno-demokratický hippiesácky symbol stračej nôžky v kruhu, symbolicky podporujúce mierové vyjadrenia straníkov. Alebo zase to domrkosili neposlušné médiá ukazujúce namiesto symbolov mieru výber uspechov narodnovo chazjajstva v militarizme?
Rojkovia budú naďalej podľa vzoru z dávnej minulosti snívať o obraznom prekovaní mečov na pluhy, modernejšie o premene militantnej armády na armádu pomoci občanom vzhľadom na aktuálne stále viac hroziace klimatické a prírodné katastrofy. Niekto by s tým mal určite začať, ísť príkladom rozmýšľajúcemu mierumilovnému ľudstvu. Nič nebráni, aby tým pionierom sa stalo dvojkrížové trojkopčie.