Po veľkom nežnom štrnganí zamestnávateľ, túžiaci rozšíriť jazykové znalosti svojich pracovníkov, zaviedol jazykovú prípravu popri zamestnaní. S vynaložením veľkého úsilia sa mu podarilo zohnať pár domácich učiteľov v dôchodkovom veku, ochotných pomôcť uspokojiť ohromný dopyt po rozširovaní znalosti cudzích jazykov. Výučba síce nebola dokonalá, najmä z hľadiska výslovnosti, ale pre potreby občasného styku zamestnancov so zahraničnými partnermi boli výsledky uspokojujúce.
Po čase si strýčko Sam spomenul, že by mohol pomôcť aj dvojkrížovému trojkopčiu vyslaním svojich jazykových expertov z radov imigrantov po absolvovaní sľubu vernosti novej domovine za veľkou mlákou, pravdepodobne poverených aj inými špeciálnymi úlohami.
Zamestnávateľ, využijúc neopakovateľnú výhodnú ponuku, sa urýchlene zbavil domácich dôchodcovských jazykových lektorov, a nahradil ich zahraničnými jazykovými expertmi s bohatými skúsenosťami. Objavili sa lektori s praxou v umývaní riadu, opatrovaní detí, roznášaní dentálnych náhrad, dokonca aj v šoférovaní diaľkových autobusov.
Je fakt, že ich výslovnosť bola úplne odlišná od výslovnosti domácich lektorov.
Zaostalé domáce jazykové učebnice sa urýchlene nahradili zahraničnými, plnými usmievavých spokojných, v demokracii žijúcich ľudí, s minimom gramatiky. Tú mali asi objasňovať noví lektori, ktorí však na hocijakú otázku týkajúcu sa gramatiky dávali vyhýbavú odpoveď alebo ju sľúbili poskytnúť neskôr. Ale ako sa hovorí, sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú.
Využijúc blížiace sa výročie veľkého nežného štrngania, pán lektor, ignorujúc obsah modernej zahraničnej učebnice sa opýtal zhruba tuctu žiakov na ich názor ohľadne porevolučného vývoja dvojkrížového trojkopčia, či sa už dosiahla kýžená úroveň demokracie a slobody, či sa už dosiahla úplná rovnoprávnosť občanov. Všetci žiaci, poslušne opakujúc frázy z hromadných oznamovacích prostriedkov, ospevovali demokraciu, slobodu a možnosť cestovať. Len jeden vagabund oznámil pánovi učiteľovi, že demokracia a rovnoprávnosť sú ešte v nedohľadne.
Na výzvu znechuteného lektora vagabund navrhol opýtať sa poslušných prítomných na ich vzťah k počerným spoluobčanom, prípadne ich názor na Benešove dekréty.
Reakcie poslušných začínali od tých počerných nemusím, cez tí počerní to je osobitný problém vyžadujúci osobitné riešenie, až po názory, ktoré nie je vôbec vhodné zverejňovať.
Prekvapený pán migrujúci letor sa veľmi rád opäť vrátil k téme v učebnici, s obrázkami bez výnimky sa usmievajúcich, spokojných demokratických ľudí, ignorujúc druhú časť návrhu vagabunda na tému diskusie.
Ktovie akú správu o výsledkoch svojej špeciálnej činnosti podal migrujúci lektor strýčkovi Samovi po návrate k nemu?