Trsteniarik veľký
Je o niečo málo menší ako drozd. Na spodnom oblečení z bledo sivého až bledo hnedastého peria má fráčik a kapucňu tmavohnedej farby. Nad tmavohnedým očkom sa vyníma pásik bledosivého obočia.
Niekto by sa možno pýtal, prečo takýto farebne málo výrazný vtáčik patrí medzi skvosty našej prírody. Je to jeho výnimočným hlasovým prejavom. Skôr ako ho spozorujete pohľadom, sa vám ohlási jedinečným škrekľavým spevom, možno niekomu aj trochu nepríjemným a jemne pripomínajúcim aj kŕkanie niektorých žiab.
Tým spevákom je samček, lákajúci svojim neprekonateľným spevom samičky, prichytený na čo možno najvyššej časti stebla trstiny, pričom vám umožňuje nahliadnuť aj do svojich úst až hrdla výrazne červenkastej farby.
Pokiaľ nie je dostatočne pohlavne nabudený, po vašom spozorovaní sa z opatrnosti presunie do nižšej neprehľadnej časti trstiny, ale aj tam v bezpečí pokračuje vo svojom neodolateľnom škrekľavom speve.
Trsteniarik veľký, alebo tiež pre svoj jedinečný spev nazývaný aj škrekľavý, je migrantom. Prilietava k nám koncom apríla, za účelom hniezdenia a výchovy potomkov. Koncom augusta až v septembri odlieta do teplých oblastí severnej až strednej Afriky.
Ich obľúbeným životným priestorom sú porasty trstiny pri vode a okolité kríky.
Hniezdo stavia samička v podobe hlbokej kolísky upevnenej medzi niekoľkými steblami trstiny, dostatočne vysoko nad hladinou vody. Stavebným materiálom hniezda je obyčajne lístie trstiny, s výstelkou z trávy a peria. Znáša okolo päť vajíčok. Pokiaľ okolnosti dovolia, tak aj dvakrát ročne.
Ich hniezda s obľubou využívajú, ako detský domov so starostlivými náhradnými rodičmi, aj kukučky. V tom prípade majú malé trsteniariky smolu, votrelec ich vytlačí z hniezda a samička sa poriadne nadrie pri zháňaní potravy pre nenásytnú malú chovankyňu.
Živia sa hmyzom vo všetkých jeho vývojových štádiách.
V článku sú použité vlastné fotografie.