Každý občan, v normálnej krajine a spoločnosti, by mal v prvom rade prispievať k chodu a rozvoju krajiny na svojom pracovisku, vo funkcii alebo zaradení, ktorá mu bola niekým na základe uznania jeho vzdelania a potrebných odborných schopností navrhnutá, a ktorú z vlastnej vôle prijal.
Je úplne zarážajúce, keď samooslavovaná, teoreticky všetko ovládajúca, že vraj poslankyňa slovenského národa, tvrdiaca, že občan je už menej ako zviera, rieši problémy tejto krajiny a jej občanov prednostne v médiách a nie na svojom pracovisku.
Najhoršie je, že nie je sama. Mnoho ďalších straníckych zástupcov ľudu tvrdí, že šípková Ruženka mala s nimi konzultovať navrhované zloženie úradníckej vlády, ignorujúc skutočnosť, že oni sami, na svojom pracovisku, mali začať upratovať stranícky neporiadok, nimi samými vytvorený a nemali čakať na ôsmy div sveta.
Popritom ich stranícka pýcha a arogancia núti zabudnúť okrem svojho postavenia a povinností aj základné pravidlá ľudskej slušnosti, nepoužívajúc ani bežné oslovenie pani, ani názov funkcie šípkovej Ruženky, iba jej priezvisko, aj keď musela vykonať kus práce za nich, pre ich neochotu a neschopnosť pracovať a spolupracovať na svojom pracovisku.
Zatiaľ ich lopata stojí hrdzavejúc opretá v kúte, čaká kedy sa jej konečne chytia, a začnú usilovne a zmysluplne pracovať pre dobro občanov, namiesto večného vymýšľania vlastnej stranícko-politickej reklamy, a predvádzania straníckeho reklamného divadla a cirkusu.
Drvivá menšina oprávnených voličov, milujúca straníkov a ich prisluhovačov, by si mala spomenúť na porekadlo „Nebude zo psa slanina, ani z vlka baranina“.