V myslení ľudí dvadsiateho prvého storočia žiaľ prevláda láska k pohodliu, sebeckosť, samoľúbosť, nevšímavosť, arogancia, chamtivosť, závisť, slaboduchosť, nenávisť, militarizmus a podobné nevhodné sprievodné výdobytky takzvanej demokracie.
Nezadržateľne to vedie k zániku ľudstva a možno jedinej životodarnej zemegule. Myslenie ľudí im nedovolí ani trošku pribrzdiť svoje egoistické potreby a už vôbec nie zaradiť spiatočku.
Bohovia a univerzum budú musieť podumať ako ďalej. Možno sa im podarí vymyslieť niečo, momentálne nepredstaviteľné, na zmenu zvráteného myslenia ľudstva.
Možno im tiež nezostane nič iné, ako sa modliť za záchranu ľudstva a zemegule, otázne je len, či sa oni majú ku komu.
Alebo ich jednoducho prestane baviť zaoberať sa ľudstvom postihnutým imunitou voči normálnemu mysleniu, a nechajú ho ísť svojou nepremyslenou cestou do záhuby.
Uvidíme, alebo možno ani nie.