Stranícka rodina navrhuje do ústavy zapracovať právo na platbu hotovosťou. Absolútne špičkový návrh v rámci predčasnovolebného folklóru.
Neviem, čo ich k tomu vedie, naozaj sa nájde u nás niekto, kto v rámci zbožňovania technológií dvadsiateho prvého storočia odmieta prijať oficiálne platidlo vo fyzickej podobe? Silno pochybujem o účelnosti a účinnosti takéhoto ustanovenia v ústave.
V ústave máme deklarovanú aj demokratickosť krajiny, nezávislosť krajiny od ideológií, rovnosť občanov v právach, oddelenie politických strán a rôznych iných spolkov a skupín od štátu, pritom každý rozmýšľajúci občan vie posúdiť, že podľa zákonov vychádzajúcich z ústavy a podľa praktického života to asi tak nie je.
Mimo iného ústava neobsahuje žiadne definície priestupkov a im prislúchajúcich trestov. Zdá sa, že účinnejšie by bolo, ak je to naozaj potrebné, zaradiť do trestného zákona definíciu trestného činu odmietnutia prijatia oficiálneho platidla v hocijakej forme. Ako účinný trest by sa mohli oprášiť niektoré z trestov uplatňovaných v stredoveku, ako napríklad týždenný pobyt v klietke hanby, bičovanie na dereši, to len aby sme neboli obviňovaní z plagizovania islamského práva, i keď v ňom by sa možno našli aj účinnejšie a zaslúženejšie tresty.
S nadšením by som prijal zákonnú úpravu, ukladajúcu verejným poskytovateľom tovarov a služieb za pomoci elektronických zariadení, povinnosť zabezpečenia náhradných postupov pre prípad poruchy zariadení alebo ich napájania. V takom prípade by krajina mohla, aj keď obmedzene, fungovať aj za mimoriadnych okolností, podobných tým súčasným na Ukrajine, v Turecku a Sýrii.
Prípadne, vychádzajúc z vlastných skúseností, aj vodič autobusu nemenovateľnej firmy by mi dokázal predať lístok aj na mieste, kde nemá signál pre prístup na internet, alebo by som bol schopný zaplatiť v potravinách za nákup aj v prípade poruchy registračnej pokladnice.