Tajní pomáhači a chrániči strýčka Sama sa prekonali, a odtajnili svoju správu o činnosti trnavskej nemocnice v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Podľa informácií z tlače, správa obsahovala ohromujúce zistenia, a pravdepodobne výrazne prispela k záchrane demokracie v zámorí pred prekliatymi komunistickými záškodníkmi. Nadriadení šikovného pracovitého agenta to určite patrične ocenili, minimálne udelením vyznamenania bielohlavého orla aspoň druhého stupňa. Svoje o tom vie asi aj Jožo Pobehaj, s kamošmi popíjajúci v krčme neďaleko nemocnice, debatujúc o kvalite služieb socialistickej nemocnice a jeho personálu.
Aj na druhej strane plota sa nachádzali podobne kvalitní tajní pomáhači a chrániči. Agent mlynárik kapustný navrátivší sa z územia úhlavného nepriateľa, vyznamenaný s veľkou slávou vtedajším straníckym vedením, v rázovitej krčme vtedajšieho nášho hlavného mesta, za úplatok niekoľkých nepočítaných myslivcov a doma vareného piva, podrobne vysvetlil pozorne načúvajúcim študentom spoza Moravy, ako to vlastne u tých tajných funguje. Na druhý deň si všetci prítomní síce pamätali len čo-to, a hlavným ich problémom bolo, ako sa zbaviť Darwinom určeného predchodcu človeka rozmýšľajúceho.
Straníci celého sveta s obľubou nachádzajú vo svojich šuflíkoch rôzne správy od tajných pomáhačov a chráničov, najmä keď nie sú schopní vykonávať činnosť na ktorú sa sami nominovali alebo boli nominovaní, a tečie im do topánok. Asi sa riadia príslovím, že občas aj slepá hydina nájde zrno. V delíriu občas dobre padne nájsť nejakú tajnú správu, ktorej najväčším prínosom je, že je tajná, takže o jej obsahu verejnosť nemôže nič vedieť. Verejnosti potom nezostáva nič iné, než dogmaticky veriť v existenciu šuflíkovej tajnej správy so škodlivým obsahom, a veriť v schopnosti straníka tajnú správu čítať s porozumením.