Zdá sa, že väčšina zemegule si už zvykla na nekončiacu sa vojnu medzi strýkom Samom a uralským medveďom, momentálne prebiehajúcu formou horúceho konfliktu na území nášho východného suseda.
Tento permanentný boj, ktorého koniec žiaľbohu už asi nikto nepredpokladá, preniká do všetkých oblastí nášho života.
S blížiacim sa najväčším sviatkom športovcov v roku 2014 sa začína aj zápas o vlastné zviditeľnenie osôb viazaných na šport a športovcov, slúžiacich záujmom oboch bitkárov.
Začína sa veľká mediálna debata o tom, komu umožniť účasť na olympijských hrách, kto sa za účasti koho odmietne na hrách zúčastniť. Len športovcov sa nikto nebude pýtať na ich názor.
Samozrejme sa jedná opäť len o ktovie koľké opakovanie podobných debát v dejinách novodobých olympijských hier, ktorých intenzita bola priamo úmerná intenzite trvalého konfliktu.
Každý bude múdry, a navrhne, koho na hry nepripustiť. Som veľmi zvedavý, či sa v rámci vyváženosti názorov niekto opováži navrhnúť vylúčiť z olympijských hier všetkých, ktorí sa hoci aj nepriamo podieľajú na udržiavaní a prehlbovaní konfliktu. Boli by v takom prípade vôbec nejaké olympijské hry?
Alebo zas niekoho napadne usporiadať dvoje olympijské hry pod taktovkou dvoch nezmieriteľných, permanentných nepriateľov, s účasťou len svojich vlastných prívržencov.
S poľutovaním si uvedomujem, že nikoho asi nenapadne myšlienka prerušenia hocijakej vojny aspoň na obdobie konania hier, ako to robievali starí Gréci, keďže ani formálne vyhlásenie mieru počas vianočných sviatkov nebrala ani jedna strana zúčastňujúca sa na konflikte vážne.