Prokuratúra mieni preveriť významné skutočnosti, vyplývajúce zo štúdie „Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky (roky 2020 – 2022).
Trochu porozmýšľam v súvislosti so štúdiou aj samotnou pandémiou koronavírusu, bez toho aby som chcel hocijako ovplyvniť myslenie orgánov, ktoré mali pred začiatkom pandémie, počas nej a po nej konať.
Drobným problémom, nesúvisiacim s predmetom štúdie, je zavedenie pojmu nadúmrtnosť, ktorý kodifikačné dokumenty slovenského jazyka nepoznajú.
Keďže moje myslenie zatiaľ ešte nie je ovplyvnené povestnými dvomi pánmi, celkom dobre si pamätám, ako nás všetci presviedčali, že nie je dôvod na paniku, koronavírus je v krajine svojho prvého prejavenia sa pod kontrolou. Vývoj udalostí však všetkých rýchlo presvedčil o reálnosti hrozieb koronavírusu aj v Európe, po jeho drvivom útoku v Taliansku.
Vzhľadom na úplne novú hrozbu, diskutabilne predvídateľnú alebo aj nie, príslušné orgány z prirodzeného strachu pred nepoznaným, začali hystericky zavádzať aj v našej krajine všetky opatrenia, ktoré už uplatnili iné krajiny.
Zabránil sa prístup občanov k zdravotnej starostlivosti. Aj bez absolvovania troch vysokých škôl ľudia pochopia, že znemožnená zdravotná starostlivosť povedie aj k zvýšenej úmrtnosti, a to nielen v prípade osôb prekonávajúcich koronavírus. Za zamyslenie stojí, či takúto situáciu bolo možné v súčasnom systéme zdravotnej starostlivosti predpokladať, a či sa mohli zaviesť potrebné organizačné opatrenia vopred.
Neskôr po upadnutí vlny hystérie sa dospelo k názoru, že pre udržanie spolužitia s koronavírusom postačuje očkovanie, úspešné prekonanie koronavírusu, nosenie rúška vo verejných priestoroch, dodržiavanie odstupu, časté umývanie rúk a ich dezinfekcia.
Dúfam, že tento prirodzený záver, potvrdený životom, si osvoja a budú pamätať príslušné orgány a hlavne občania.
Vždy mi dvíhalo žalúdok, keď po prekonaní mimoriadnej udalosti na mojom pracovisku, rozhodnutiami slúžiacich zamestnancov, aj keď možno nie vždy najlepšími, ráno nastúpili múdre hlavy z vedenia a začali prehodnocovať rozhodnutia zamestnancov, ktorí mimoriadnu situáciu priamo riešili, s cieľom ich príkladného potrestania za prijaté rozhodnutia, aj keď na predmetnú mimoriadnu situáciu neboli zavedené žiadne trvalé postupy.
Potešujúce bolo navrhnutie nových trvalých postupov na predchádzanie podobným situáciám a postupov na ich prekonanie.
Z môjho pohľadu v súčasnosti nie je rozhodujúci obsah štúdie opisujúci priebeh a následky pandémie, ale spôsob budúceho využitia výsledkov štúdie.
Nerád by som opäť niekedy bezradne stál pred poliklinikou obsadenou vojskom, rozmýšľajúc, či odloženie plánovanej kontroly môže mať na môj zdravotný stav nejaké následky, a či sa dostanem k potrebným liekom a ako.