Nedávno ešte lekári predpisovali v rámci kúry pacientom s vážnejšou diagnózou aj kľud alebo kľud na lôžku. V týchto dňoch lekári rozsievajú medzi pacientmi neistotu a nenávisť namiesto poctivého výkonu svojej práce.
V dvojkrížovom trojkopčí, s minimálnym dôchodkom nedosahujúcim ani 300 euro, lekári bažia po navýšení platu o viac ako 3000 euro, i keď v rámci všeobecného vzdelania sa určite učili, že rozdeľovať sa dá len to, čo je. Keď sa niekomu pridá niekomu sa musí ubrať. V opačnom prípade je to len obyčajné peňazokazectvo, ktoré bolo v stredoveku aj trestané.
Nikto nechápe prečo ich je tak málo, keď na lekárske fakulty sa hlási vždy viac osôb ako sú ochotné prijať. Ktovie prečo sa to asi deje? Možno si stačí všímať všimné.
Ordinačné hodiny väčšinou oznamujú len začiatok kávičkovania a ranných debát.
Neúplatný lekár v menšej obci víta pacienta namiesto pozdravu vyrieknutím čiastky vyžadovanej na administratívne úkony, samozrejme bez potvrdenia, ešte predtým ako sa pacienta vôbec opýta čo mu je.
Ortopéd oznámi utrápenej mamičke, koľko by stála operácia nohy dcérky, potrebná na odstránenie krívania, mimo čiastky hradenej poisťovňou.
Sestrička oznámi pacientovi s vážnou poruchou srdca, že pán primár ho vyšetrí až po návrate z dovolenky na Seychelách. Nechápavému pacientovi potom niekto pošepne, že z tej, ktorú uhradí on.
Podobných skúseností, má každý občan dosť.
Lekári dávajú podľa správ v médiách výpovede odborárom, i keď zákonník práce takýto postup a takúto výpoveď nepozná. Čítanie s porozumením naozaj zaostáva v našej krajine. Veľa pacientov by určite potešilo, keby jeho „usilovný“ lekár už dal normálnu výpoveď.
Je zaujímavé, že orgány činné v trestnom konaní sa nezaoberajú šírením poplašných správ lekármi.
Zábavné sú názory lekárov štátnych zariadení, tvrdiace, že finančné skupiny vstupujú do zdravotníctva s cieľom ryžovať zlato. Zlato sa však nachádza v rieke zdravotníctva asi pre každého rovnako.
S prekvapením som vzal na vedomie, že štátne zdravotnícke zariadenie sa povinnou výveskou pochválilo pridelením niekoľkých desiatok miliónov euro na rok, mimo ostatných plánovaných financií, na náklady súvisiace s koronavírusom, keď v tom čase bežných pacientov neprijímalo.
Pri takomto stave vecí sa nečudujem, že lekári oprávnene cítia potrebu začať v zdravotníctve upratovať. Isté je, že Augiášov chliev aj nimi vytvorený, nebude upratovať Herkules. Nehanebné zvýšenie platu tiež nič neuprace. Sami by sa mali chytiť metly a lopaty, začať si hovoriť o nežiaducich javoch pravdu a „pomilovať“ sa navzájom. Ani médiá im nič nepomôžu, okrem tých pár, čo majú namierené do verejných funkcií.
Snívam o lekároch, ktorým skutočne záleží na pacientoch, v súlade so svojím sľubom, a pokojnou, svedomitou, tvorivou prácou v zdravotníctve prispejú k úspešnej liečbe pacientov. Lekári, ktorým sa nechce pracovať by si konečne mali dať skutočnú výpoveď a odísť do vysnívanej zlatej bane.
Rojčím o lekároch, ktorí svoju špinavú bielizeň perú doma, nie prostredníctvom médií a nie využívaním praktík fúzkatých maliarov.