Hranice už od dávna obmedzujú život ľudí. Slúžia na ochranu záujmov v tej ktorej krajine vládnucej ideológie
Snáď jedinou zaujímavou stránkou hraníc je pohraničný folklór šmelinárov a ochrancov hranice, ktorý je námetom aj pre početné literárne diela.
Nám najznámejším šmelinárom bol náš národný hrdina merajúci od buka do buka. Podaktorí poliaci by aj život dali za to, pri výmene názorov v krčme, že ten bol ich hrdinom.
Kradol kone na jednej strane hranice, predával na druhej, ale aj naopak aby naspäť nešiel naprázdno. Akurát si musel dávať pozor, aby ich neponúkal pôvodnému gazdovi. Ochrancovia hraníc si pri tom obyčajne plnili povinnosti v inej doline.
Nová doba preorientovala pozornosť na fajčivo. Bola zábava sledovať, ako v lôžkovom vozni, vo všetkých možných skrýšach napratanom kartónmi cigariet, uniformovaný ochranca hospodárstva našiel jeden vopred určený kartón, nachádzajúci sa obyčajne v neobsadenom kupé. Zaujímavá bola tiež púť balíkov s kartónmi po prechode hranice z medzinárodného vlaku do vnútroštátneho, vo vyťahaných rukách uniformovaného ochrancu hospodárstva, na strane vlaku neurčenej pre nástup a výstup cestujúcich.
Na ochranu ideológie a hospodárstva na hranici sa väčšinou ponúkajú a preto asi aj vyberajú chamtivé, arogantné, nekultúrne osoby, vyžívajúce sa v zneužívaní tej štipky moci, ktorú môžu uplatňovať voči bezbranným cestujúcim núteným prechádzať hranicu.
Osobitne dômyselnú hranicu tvorí plot. Každý si určite spomenie na veľký čínsky múr. Nám ale bola bližšia „železná opona“, takto nazvaná ideológmi západného „demokratického“ sveta.
Mimochodom používanie maskovacích pojmov východný a západný namiesto jasného, zrozumiteľného pomenovania tej ktorej ideológie je vzhľadom na guľatosť Zeme nelogické. Či je niečo východné alebo západné záleží od konkrétneho miesta pozorovateľa.
Nevôľa prijímať ľudí, prichádzajúcich z oblastí druhej ideológie s cieľom podieľať sa na spotrebe výdobytkov spoločnosti, je asi neprekonateľná. Veľa o tom vedia taliani, turci a juhoslovania hľadajúci po vojne svetlú budúcnosť v Nemecku. Podobne aj súčasní migranti z Afriky a blízkeho východu snívajúci o lepšom živote v Európe.
Ale ani naši občania emigrujúci na západ neboli vítaní s otvorenou náručou. Len veľmi ťažko sa uchytili, pokiaľ tam nemali bohatého mecenáša alebo nespolupracovali s tamojšími ochrancami ideológie.
Smutné je, že ani po páde „železnej opony“ myšlienka plotov nezanikla. Naopak, najnovšie sa ploty, podľa vzoru spoza veľkej mláky, budujú na ochranu „demokracie“ pred migrantami, len sa presunuli na nové hranice ideológií.
Mier a slobodu milujúcim ľuďom naďalej zostáva len snívať o skutočne demokratickom, slobodnom svete bez hraníc, plotov a nezmyselných ideológií obhajujúcich iba záujmy straníkov a ich prisluhovačov.